„
A tak sme vždy po škole bežali ku kostolu kde sa vešalo parte, a keď tam parte nebolo tak sme zosmutneli, lebo sme vedeli že peniaze nebudú – mali sme sedem rokov a o smrti a tobôž nie o živote sme vedeli figu drevenú ako sa hovorilo v Radvani, a keď tam parte viselo tak nás mamy sviatočne vyobliekali lebo sme išli niesť krížik od kostola po Hradskej až na cintorín…
z knihy Hradská 56 – Ján Snopko